| Najnižšia nížina: |
Východoslovenská nížina - najnižší bod 93,8 m.n.m. |
| Najviac zalesnená nížina: |
Záhorská nížina |
| Najrozsiahlejšia nížina: |
Podunajská nížina - rozloha 10.000 km2 |
| Najrozsiahlejšia rovina: |
Podunajská rovina - 3.500 km2 - juhozápad Podunajskej nížiny |
| Najrozsiahlejšia pahorkatina: |
Podunajská pahorkatina - 6.500 km2 - sever Podunajskej nížiny |
| Najrozsiahlejšia vrchovina: |
Ondavská vrchovina - 1.800 km2 - dĺžka 87 km a šírka 45 km |
| Najrozsiahlejšia hornatina: |
Volovské vrchy - 1.320 km2 |
| Najrozsiahlejšia veľhornatina: |
Tatry - 700 km2, z toho 550 km2 na Slovensku |
| Najväčšia a najmladšia horská sústava na svete: |
Alpsko-himalájska - patria tu aj Karpaty |
| Najdlhší horský oblúk v strednej Európe: |
Karpaty - rozloha 204.700 km2, 1.500 km dĺžka, 350 km šírka |
| Najrozsiahlejšia súvislá sústava pohorí: |
Slovenské rudohorie - rozloha 4.000 km2 |
| Najvyššie pohorie: |
Tatry - 2.655 (Gerlachovský štít) |
| Najvyššie flyšové a najsevernejšie pohorie: |
Oravské Beskydy - 1.725 m.n.m (Babia hora); rozloha 150 km2, dĺžka 35 km, šírka 1-6 m |
| Najnižšie pohorie: |
Burda - 388 m.n.m. (Burdov) - dĺžka 7,5 km, šírka 3,5 km |
| Najzápadnejšie situované pohorie: |
Malé Karpaty; najvyšší vrch Záruby (768 m.n.m) |
| Najvýchodnejšie situované pohorie: |
Bukovské vrchy; najvyšší vrch Kremenec (1.208 m.n.m.) |
| Najvyššie bradlové pohorie: |
Pieniny - 1.050 m.n.m. (Vysoké skalky) |
| Najvyšší vrch: |
Gerlachovský štít - 2.655 m.n.m. |
| Najvyššia skalná stena: |
Severná stena Malého Kežmarskéhop štítu - výška 900 m |
| Najvyšší turisticky dostupný štít (bez sprievodcu): |
Rysy - 2.503 m.n.m. - hraničný vrchol medzi Slovenskom a Poľskom |
| Najvyšší vrch dostupný lanovkou: |
Lomnický štít - 2.634 m.n.m. - výškový rozdiel 1.734 m, dĺžka 6.004 m |
| Najvyšší vrch flyšových Karpát: |
Babia hora - 1.725 m.n.m. (Oravské Beskydy) |
| Najvyšší hôľny vrch: |
Bystrá - 2.248 m.n.m. (Liptovské Tatry ú Západné Tatry) |
| Najvyšší bradlový vrch: |
Vysoké skalky - 1.050 mn.m. (Pieninské bradlové pásmo) |
| Najkrajší vrch: |
Kriváň (na základe ankety časopisu Krásy Slovenska) |
| Najnavštevovanejší vrch: |
Chopok - vplyv na to má prístupnosť lanovkou z oboch strán |
| Najnedostupnejší vrch: |
Brada (výstup naň je pre ochranu prírody zakázaný) |
| Jediný vrch, na ktorý sa vy(zo)stupuje po rebríku: |
Sninský kameň - 1.006 m.n.m. |
| Najväčšia kotlina: |
Juhoslovenská kotlina - 1.000 km2 - juh stredného Slovenska |
| Najhlbšia kotlina tektonického pôvodu: |
Liptovská kotlina |
| Najväčší prielom: |
Strečniansky prielom - dĺžka 10 km (Strečno - Dubná skala) |
| Najtypickejšie prielomové doliny: |
Doliny Manínskeho potoka - Manínska a Kostolecká tiesňava |
| Najatraktívnejší prielom: |
Prielom Dunajca - 8,5 km, dĺžka 8,5 km |
| Najdlhšia dolina: |
Dolina Váhu - dĺžka rieky 403 km |
| Najdlhšia horská dolina: |
Dolina Hnilca - dĺžka rieky 88,9 km |
| Najdlhšia dolina v rámci jedného pohoria: |
Ľubochnianska dolina - dĺžka 25 km |
| Najtypickejšia epigenentická tiesňava: |
Prielom Hornádu - dĺžka 12 km |
| Najkrajšia dolina: |
Prosiecka dolina (na základe ankety časopisu Krásy Slovenska) |
| Najhlbšia tiesňava: |
Zádielska dolina - hĺbka 400 m, dĺžka 2,2 km |
| Najstrmšia roklina: |
Sokolia dolina; ústie 569 m.n.m. a najvyšší bod 1.000 m.n.m. |
| Najvyššie položené sedlo s cestnou komunikáciou: |
Čertovica - 1.238 m.n.m. |
| Najvyššie položené turisticky dostupné sedlo: |
Sedielko - 2.376 m.n.m. Medzi Širokou vežou a Malým Ľadovým štítom |
| Najrozsiahlejšia krasová planina: |
Silická planina - 132 km2; juhozápadná časť Slovenského krasu |
| Najvyššie položené krasové územie: |
Červené brchy - nad 2.000 m.n.m. |
| Najrozsiahlejšie krasové územie: |
Slovenský kras - 440 km2 |
| Najväčšie škrapové pole: |
Kečovské škrapy - 6,6 ha |
