Tatranský národný park
Vyhlásený: 1949
Rozloha: 73.800 ha
Ochranné pásmo: 30.703 ha
Správa parku:
Správa Tatranského národného parku
P. O. Box 21
059 41 Tatranská Štrba 75
Tel: +421 52 448 42 17
Fax: +421 52 448 42 17
Web: www.spravatanap.org
V roku 1993 bolo toto územie zaradené medzi biosférické rezervácie v rámci UNESCO. Nachádza sa na severe stredného a východného Slovenska. Sú pohraničným pohorím s Poľskom, pričom asi pätina z nich leží práve v Poľsku, kde sú tiež vyhlásené ako národný park. Zasahujú do historických regiónov: Spiš, Liptov a Orava a do VÚC Prešov a Žilina.
Najvyšším vrchom je Gerlachovský štít so svojou výškou 2.654 m. Desať ďalších vrchov prevyšuje výšku 2.600 m a pätnásť je vyšších ako 2.500 m.
Členenie
Tatry sa vnútorne členia na:
- Západné Tatry
- Východné Tatry:
- Vysoké Tatry
- Belianske Tatry
Hlavný hrebeň Vysokých Tatier má dĺžku 26 km a tiahne sa od Ľaliového sedla (1.947 m) po Kopské sedlo (1.749 m). Má tvar vypuklého oblúka a takmer neklesá pod výšku 2.000 m. Kulminujú je Ľadový štít s výškou 2.627 m. Vo väčšine dolín sa nachádzajú plesá. Belianske Tatry sú podstatne menšie ako Vysoké a ich hrebeň je dlhý približne 14 km. Pohoriu dominuje dvojica vrchov Havran – 2.152 m a Ždiarska vidla – 2.146 m. Nachádza sa tu jediná prístupná jaskyňa v TANAPe – Belianska. Západné Tatry sú najvyššie na vrchole Bystrá – 2.248. Hlavný hrebeň je dlhý 37 km. Jeho najzápadnejším vrchom je Biela skala – 1.316 m a na východe ho ukončuje Kasprov vrch – 1.985 m. Najvyšší končiar je Baníkov – 2.178 m.
Vodstvo
Vody z Tatier odvádzajú 4 hlavné rieky:
- Poprad a Dunajec cez Vislu do Baltského mora
- Biely Váh a Orava cez Váh a Dunaj do Čierneho mora
Najmenší prietok je v zimných mesiacoch, náhly vzostup vodných hladín pripadá na apríl, kedy sa začína topiť sneh a ľad. Kulminácia zvyčajne pripadá na začiatok leta. Nachádza sa tu mnoho vodopádov, z ktorých najväčším na Slovensku je Kmeťov vodopád, vysoký 80 m. Počet plies (jazier) nie je presne určený, ale pohybuje sa v rozpätí 121 – 189. Najväčšie a zároveň najhlbšie je Veľké Hincovo pleso – 20,08 ha. Najvyššie položené je Modré pliesko – 2.192 m, ktoré sa nachádza v Malej Studenej doline. Tatranské plesá pomaly zanikajú...
Rastlinstvo a živočíšstvo
Na území TANAPu rastie vyše 1.300 druhov vyšších rastlín. Boli tu objavené 2 desiatky tatranských a západokarpatských endemitov (rastú iba v Tatrách alebo Západných Karpatoch). Stupne porastov sú:
- Bukový stupeň – do výšky 1.250 m
- Smrekový stupeň – v rozpätí 800 – 1.550 m
- Horná hranica lesa – do výšky 1.550 až 1.650 m
- Kosodrevinový stupeň – do výšky 1.800 až 1.850 m
- Subalpínsky a alpínsky stupeň
Živočíšstvo možno stretnúť v ktorejkoľvek nadmorskej výške, aj na Gerlachovskom štíte. V lesoch žije veľa srnčej a jelenej zveri, diviakov, líšok, jazvecov, divých mačiek a drobných hlodavcov žijú tu aj vzácne druhy, ktoré na iných miestach Európy už vyhynuli, ako napr. medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid a vydra riečna. Vo vyšších polohách môžeme vidieť kamzíka vrchovského tatranského a svišťa vrchovského tatranského. TANAP je domov aj ďalších vzácnych živočíchov, ako orla skalného, rôznych druhov hadov a rýb.
Národné prírodné rezervácie
- Batizovská dolina – vyhlásená v roku 1952, rozloha 523,6 ha
- Belianske Tatry – vyhlásená v roku 1991, rozloha 5.407,65 ha
- Bielovodská dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 3.712,14 ha
- Dolina Bielej vody – vyhlásená v roku 1991, rozloha 1.661,11 ha
- Furkotská dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 842,43 ha
- Javorová dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 2.250,89 ha
- Juráňova dolina – vyhlásená v roku 1974, rozloha 434,32 ha
- Kotlový žľab – vyhlásená v roku 1926, rozloha 70,77 ha
- Kôprová dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 3.220,92 ha
- Mengusovská dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 1.612,96 ha
- Mlynická dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 704,29 ha
- Mních – vyhlásená v roku 1981, rozloha 74,75 ha
- Mokriny – vyhlásená v roku 1991, rozloha 882,82 ha
- Mraznica – vyhlásená v roku 1991, rozloha 159,8 ha
- Osobitá – vyhlásená v roku 1974, rozloha 457,98 ha
- Pamenište – vyhlásená v roku 1991, rozloha 45,57 ha
- Roháčske plesá – vyhlásená v roku 19, rozloha ha
- Sivý vcrch – vyhlásená v roku 1974, rozloha 112,67 haň
- Skalnatá dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 1.069,05 ha
- Slavkovská dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 979,0 ha
- Studené doliny – vyhlásená v roku 1991, rozloha 2.222,41 ha
- Suchá dolina – vyhlásená v roku 1993, rozloha 1.585,54 ha
- Štôlska dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 739,96 ha
- Tichá dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 5.966,64 ha
- Uhlištiatka – vyhlásená v roku 1991, rozloha 385,51 ha
- Važecká dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 1.185,86 ha
- Velická dolina – vyhlásená v roku 1991, rozloha 1.217,22 ha
Národné prírodné pamiatky
- Belianska jaskyňa – vyhlásená v roku 1979
- Bresovská jaskyňa – vyhlásená v roku 1979
- Javorinka – vyhlásená v roku 2001
Prírodné rezervácie
- Bor - vyhlásená v roku 1991, rozloha 133,61 ha
- Brezina - vyhlásená v roku 1991, rozloha 1,16 ha
- Čikovská - vyhlásená v roku 1991, rozloha 6,2 ha
- Fľak - vyhlásená v roku 1991, rozloha 37,93 ha
- Goliašová - vyhlásená v roku 1991, rozloha 27,29 ha
- Grapa - vyhlásená v roku 1991, rozloha 40,86 ha
- Hrádok pod Pavúčou dolinou - vyhlásená v roku 1991, rozloha 105,1 ha
- Mačie diery - vyhlásená v roku 1974, rozloha 45,63 ha
- Pavlová - vyhlásená v roku 1991, rozloha 58,49 ha
- Pod Črchľou - vyhlásená v roku 1991, rozloha 31,82 ha
- Poš - vyhlásená v roku 1991, rozloha 20,82 ha
- Rašelinisko - vyhlásená v roku 1991, rozloha 0,32 ha
- Surovec - vyhlásená v roku 1991, rozloha 41,75 ha
- Úplazíky - vyhlásená v roku 1974, rozloha 31,19 ha
Chránené vtáčie územia
- Tatry - rozloha 54.717 ha
Územia európskeho významu
- Tatry - rozloha 61.735 ha