Národný park Poloniny

Vyhlásený: 1997 (v 1977 vyhlásený za CHKO)
Rozloha: 29.805 ha
Ochranné pásmo: 10.973 ha
Správa parku:

Správa NP Poloniny
Ul. Mieru 193
06761 Stakčín
Web: www.sopsr.sk/nppoloniny/
Tel: +421 57 768 56 15
Fax : +421 57 768 56 15

Je najvýchodnejším Slovenským národným parkom. Je taktiež medzinárodnou rezerváciou, pretože zasahuje aj na Poľské, aj na Ukrajinské územie. Park je známy najmä bukovými lesmi a pralesmi a preto bol zaradený aj medzi pamiatky UNESCO. Je súčasťou historického regiónu Zemplín, leží na území okresu – Snina.

Členenie

Najvyššie vrchy Polonín sa sústreďujú na hlavný hrebeň, ktorý je taktiež štátnou hranicou s Poľskom. Najvyšším vrchom je Kremenec (1.2212 m.n.m.).

Vodstvo a podnebie

Poloniny patria do mierne kontinentálneho podnebia. Nižšie časti patria do teplého klimatického pásma, svahy ležia v mierne teplom klimatickom pásme a najdrsnejšie sú vrcholové polohy, kde priemerné januárové teploty sú v rozpätí -4 až -7 °C. Sneh sa udržiava na svahoch 80-110 dní v roku.

Celý národný park patrí do povodia Bodrogu. Podstatná časť sa vlieva do rieky Ulička, ktorý následne na Ukrajinskom území ústi do rieky Uh. Taktiež do Uhu mimo územia Slovenska sa vlieva Stužická rieka a Ublianka. Západná časť patrí do povodia rieky Cirocha, ktorá sa následne vlieva do Laborca. Jazerá sa na území nenachádzajú, ale môžeme tu vidieť malé jazierka a menšie vodopády. Na území Polonín je vybudovaná vodná nádrž Starina, ktorá je zásobárňou pitnej vody.

Rastlinstvo a živočíšstvo

Rastlinstvo je základom toho, že Poloniny boli vyhlásené za národný park. Je tu najrozsiahlejší bukový komplex v Európe. Vyznačuje sa taktiež mimoriadnou koncentráciou endemických, vzácnych a ohrozených druhov rastlín. Nachádza sa tu asi 1.200 druhov húb, 210 druhov lišajníkov, 340 druhov machorastov a cez 1.000 druhov vyšších rastlín. Lesné spoločenstvá zaberajú asi 80% územia. Najvýznamnejšie endemity sú – iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý a fialka dácka.

Zo živočíšnej ríše tu môžeme stretnúť medveďov, vlkov a vydry a územie je taktiež známe projektom návrat zubrov do voľnej prírody. Nachádza sa tu asi 5.000 druhov bezstavovcov a 293 druhov stavovcov – 19 druhov rýb, 13 druhov obojživelníkov, 8 druhov plazov, 199 druhov vtákov a 55 druhov cicavcov

Národné prírodné rezervácie

• Havešová - vyhlásená v roku 1964, rozloha 171,32 ha
• Jarabá skala - vyhlásená v roku 1964, rozloha 359,94 ha
• Pľaša - vyhlásená v roku 1967, rozloha 110,8 ha
• Pod Ruským - vyhlásená v roku 1988, rozloha 11,14 ha
• Rožok - vyhlásená v roku 1965, rozloha 67,13 ha
• Stinská - vyhlásená v roku 1986, rozloha 90,78 ha
• Stužica - vyhlásená v roku 1908, rozloha 761,49 ha

Prírodné rezervácie

• Bahno - vyhlásená v roku 1988, rozloha 2,78 ha
• Borsučiny - vyhlásená v roku 1993, rozloha 83,72 ha
• Bzaná - vyhlásená v roku 1993, rozloha 15,46 ha
• Gazdoráň - vyhlásená v roku 1993, rozloha 17,3 ha
• Grúnik - vyhlásená v roku 1982, rozloha 4,6 ha
• Hlboké - vyhlásená v roku 1988, rozloha 2,28 ha
• Ruské - vyhlásená v roku 1988, rozloha 1,46 ha
• Stinská slatina - vyhlásená v roku 1988, rozloha 2,76 ha
• Stružnická dolina - vyhlásená v roku 1982, rozloha 2,24 ha
• Šípková - vyhlásená v roku 1993, rozloha 156,32 ha
• Udava - vyhlásená v roku 1982, rozloha 52,09 ha
• Uličská Ostrá - vyhlásená v roku 1993, rozloha 25,24 ha

Chránené vtáčie územia

• Bukovské vrchy - rozloha 43.320 ha

Územia európskeho významu

• Stinská - rozloha 1.532,79 ha
• Beskýd - rozloha 29.215,13 ha